Ventilačné tepelné čerpadlá

Správna ventilácia, teda úplne hygienicky nezávadný vzduch vo vnútri budovy, je základnou požiadavkou na zdravé domáce prostredie.

Ventilácia zo zdravotného hľadiska

Začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa začína hovoriť o jave zvanom Syndróm nezdravej budovy. Tento syndróm sa týka alergických problémou a dokonca príznakov chorôb, ktoré sa často objavujú pri pobyte v určitých budovách a miestnostiach. Tie môžu viesť k vzniku chronických ochorení, ktoré narúšajú pracovnú schopnosť jedinca a jeho bežné činnosti. To nemusí viesť len ku strate kvality života, ale aj k značným ekonomickým stratám a zvýšeným nákladom. V zásade je možné v interiéri budov nájsť nasledujúce potenciálne rizikové faktory:

  1. Toxické znečistenie spôsobené nebezpečnými chemickými látkami a prachom.
  2. Vplyvy hluku, svetla, pachov, vlhkosti a vnútornej klímy.
  3. Hromadenie mikróbov (baktérií, vírov, pliesní), ktoré môžu spôsobovať infekcie.
  4. Pôsobenie alergénov.

Koncentrácia týchto znečisťujúcich faktorov veľmi závisí na poodmienkach vnútornej klímy, spôsobe ventilácie a usporiadaní a využívaní daného priestoru. Keď sa začiatkom sedemdesiatych rokov začali uplatňovať opatrenia na úspory energií, došlo k značnému zlepšeniu izolačných vlastností stavebných konštrukcií. To ale viedlo k obmedzeniu intenzity výmeny vzduchu vo vnútri budov. Zo zdravotného hľadiska leží optimálna intenzita výmeny vzduchu v rozmedzí 0,5 až 1,0, avšak v skutočnosti sa pohybuje v dobre izolovaných budovách intenzita výmeny vzduchu medzi 0,3 až 0,5, čo znamená, že výmena znečisteného vzduchu v interiéri je nedostatočná.

Preto nutne dochádza k zvýšeniu problémov obyvateľstva. A tu práve môže riadené vetranie budov zohrať svoju nezastupiteľnú úlohu. Riadené vetranie udržiava v interiéri optimálnu teplotu a vlhkosť a súčasne zaisťuje, že vzduch vo vnútri budovy je dokonale hygienický. Príslušné technické smernice a hygienické predpisy je možné nájsť v norme DIN 1946.

Riadené vetranie budov

Úvod

V dnešnej dobe trávime 90% času v interiéri. To iste prináša zvýšené nároky na jeho vnútornú klímu. Hlavnými faktormi, ktoré ju ovplyvňujú, sú pachy, škodlivé látky, hluk a teplota. Pri každej budove dochádza k určitej základnej ventilácii, napríklad prostredníctvom vzduchu prechádzajúceho okolo zatvorených okien a dverí, potrubím a stenami. Tento spôsob ventilácie môže obzvlášť v starších budovách zaistiť dostatočné vetranie. Vetranie sa tiež uskutočňuje otvorením okien či dverí alebo otvorením okenných ventilácií. Pri silnom vetre alebo pri značnom rozdieli teplôt medzi interiérom a exteriérom sa intenzita ventilácie zvyšuje. Na druhej strane pri bezvetrí alebo malom rozdieli teplôt nedochádza k potrebnej výmene vzduchu.

Neriadené vetranie sa tiež značnou mierou podieľa na nákladoch na vykurovanie a spotrebováva značnú časť neobnoviteľných zdrojov energie. Opačným príkladom je nízkoenergetický dom. Pri jeho konštrukcii je využitá účinná tepelná izolácia, ktorá zabraňuje únikom tepla. Tým tiež nízkoenergetické domy prispievajú k starostlivosti o životné prostredie. Avšak i tu pretrváva problém s nedostatočnou výmenou vzduchu, ktorá nedosahuje požadované hodnoty 0,5–1,0. Pre dosiahnutie potrebnej výmeny vzduchu je nutné buď otvoriť okná, čo ale narúša nízkoenergetickú koncepciu domu, alebo je potrebné zvážiť inštaláciu systému riadeného vetrania sa spätným získavaním (rekuperáciou­) tepla.

Riadené vetranie budov

Riadené vetranie je možné použiť ako v nízkoenerge­tických domoch, tak v starších budovách. V nízkoenerge­tických domoch systém riadeného vetrania zaistí potrebnú intenzitu výmeny vzduchu aj pri uzavretých dverách a oknách. Pri rekonštrukciách starších budov je vhodné okrem použitia lepšej tepelnej izolácie a výmeny okien uvažovať aj o riadenej ventilácii, ktorá zaistí potrebnú intenzitu výmeny vzduchu.

Staršie budovy bývajú obvykle vystavené značnému hluku z ulice. Aj v tomto ohľade môže ventilačný systém priniesť úžitok. Keď vetráme otvorenými oknami alebo používame riadené vetranie bez rekuperácie tepla, potom tepelná energia vnútorného ventilačného vzduchu vychádza nazmar. A energia, ktorá unikne pri vetraní, predstavuje značnú časť celkovej energie potrebnej pre vykurovanie (40–50%). Oproti tomu, pri riadenom vetraní s rekuperáciou sa využíva energia obsiahnutá vo ventilačnom vzduchu, ktorý by bol inak bez úžitku vypustený von. Naviac sa pri rekuperácii využíva aj teplo generované vo vnútri budovy svietidlami, osobami či domácimi spotrebičmi. Ventilačné tepelné čerpadlá NIBE uľahčujú rekuperáciu a využívajú energiu získanú z vypusteného ventilačného vzduchu na ohrev teplej vody aj na vykurovanie.

Rekuperácia nielen prispieva k zdravému a pohodlnému vykurovaniu, ale tiež prináša značné úspory tepelnej energie a tým prispieva i k obmedzeniu emisií oxidu uhličitého.